nel dizionario PONS
dēvītātiō <ōnis> f (devito)
- devitatio
-
| Caso | Singolare | Plurale |
|---|---|---|
| Nominativo | dēvītātiō | dēvītātiōnēs |
| Genitivo | dēvītātiōnis | dēvītātiōnum |
| Dativo | dēvītātiōnī | dēvītātiōnibus |
| Accusativo | dēvītātiōnem | dēvītātiōnēs |
| Ablativo | dēvītātiōne | dēvītātiōnibus |